Hostinec pri Zelenom strome

V južnej časti Hviezdoslavovho námestia sa nachádza hotel Radisson Blu Carlton. Pôvodná budova sa za Labanovej mladosti nazývala Vendégfogadó a Zöld Fához/Gasthof zum grünen Baum (Hostinec pri Zelenom strome). Jej majiteľom bol vinársky veľkovýrobca Jakub Palugyai (1819 – 1886). V tomto hostinci oslavovali Labanovi starí rodičia svoju zlatú svadbu. Bola to spoločenská udalosť, o ktorej písali aj miestne noviny, veď Rudolfov starý otec bol všeobecne váženým občanom, členom viacerých spolkov. Medzi gratulantmi bol aj neúnavný organizátor kultúrneho života mesta, archivár Johann Nepomuk Batka (1845 – 1917). Na bankete tancoval šesťročný Rudolf na stole čardáš.

V hotelovej izbe č. 88 mal zariadený svoj ateliér akademický maliar Eduard Majsch (1841 – 1904), odchovanec viedenskej akadémie. Bol prívržencom Franza von Defreggera, rakúskeho maliara žánrových a historických obrazov. Spoločensky veľmi aktívny Majsch bol jedným zo zakladateľov a prvým predsedom Prešporského umeleckého spolku Pozsonyi Képzőművészeti Egylet/Pressburger Kunstverein, založeného v roku 1885. U Majscha si Prešporčania objednávali výzdobu plesových siení a prípravu rôznych prekvapení. Pred maškarnými bálmi si miestne dámy  podávali v jeho ateliéri kľučky, aby im navrhol nápadité kostýmy. Laban o ňom napísal: „S rozstrapkanou štetinatou bradou sa ponášal na Rembrandta. To však bola jediná podobnosť. Jeho umeleckým princípom bola úzkostlivá vernosť prírode a solídna maliarska technika. Určitý čas som na vlastné želanie trávil svoj voľný čas ako učeň u môjho maliarskeho majstra... Bol to prvý človek, ktorému som sa priznal so zámerom stať sa umelcom. Od toho dňa ma veľmi energicky vzal do parády a nútil ma k poctivému remeslu, čo mu nikdy nezabudnem. Okrem toho ma naučil dívať sa a vidieť. Zasvätil ma aj do svojho svetonázoru, ktorého základom bola láska k práci, úzkostlivé plnenie povinností a prirodzený zmysel pre slušné správanie, a tieto vlastnosti ma napĺňali najväčším rešpektom... Vďaka účinku tohto vynikajúceho človeka sa mi kratochvíľa čoskoro zmenila na najserióznejšiu povinnosť. Naučil som sa zmyslu a hodnote práce.“