Ondrejský cintorín

Katolícký Ondrejský cintorín bol založený v roku 1783, keď sa ešte areál nachádzal mimo centra mesta.

Labanov učiteľ maliarstva Eduard Majsch je pochovaný aj s ďalšími členmi rodiny v sektore I/1. Na kamennom náhrobku sú vyobrazené atribúty maliarstva. Poškodený portrét zosnulého (zobrazený v hlbokom reliéfe) v oválnom medailóne z bieleho mramoru je od Aloisa Rigeleho z roku 1905.

Kovovým plotom ohradený hrob starých rodičov Rudolfa von Labana z otcovej strany s obeliskovým náhrobníkom z čierneho mramoru sa nachádza v sektore III/4. Rudolfa k starým rodičom viazalo silné citové puto. Ako napísal: „Starý otec so snehobielymi vlasmi a svetlomodrými očami  bol pre mňa stelesnením nekonečnej dobroty a pochopenia. Stará mama popri ňom pôsobila so svojou krehkou živosťou takmer mladistvo... So starými rodičmi som sa ešte dlho rozprával o mojej budúcej životnej ceste, pokým na oblohe nezažiarili prvé hviezdy. Už som zabudol, čo som tam všetko porozprával, ale ešte si spomínam, že  som pri tom pociťoval hlboký vnútorný pokoj a uspokojenie a že mi bolo odrazu všetko jasné.“

Hrob strýka Józsefa Lábána, uhorského kráľovského hlavného inšpektora železníc a plavebníctva a člena prešporského vesliarskeho klubu, sa nachádza v sektore I/2. Tento inak úspešný muž z neznámych príčin spáchal v Budapešti  samovraždu. Nebol v rodine sám, aj  Labanov syn André Perrottet von Laban (1916 – 1956), švajčiarsky scénický výtvarník, skoncoval dobrovoľne so svojím životom, čo bolo pre jeho otca ťažkou ranou.