Rodný dom Johanna Nepomuka Hummela

Na nádvorí neobarokového domu z roku 1910 sa nachádza renesančný záhradný domček zo 17. storočia, v ktorom sa podľa tradície narodil hudobný skladateľ Johann Nepomuk Hummel (podľa iných zdrojov sa narodil v dnes už zbúranom dome na dnešnej Nedbalovej ulici). V roku 1937, keď si mesto pripomínalo 100. výročie jeho úmrtia, na dome odhalili pamätnú tabuľu a v domčeku otvorili, najmä zásluhou historika Karla Benyovszkého, múzeum venované pozostalosti svetoznámeho bratislavského rodáka. Jeho základ tvoria artefakty, ktoré pre Múzeum mesta Bratislavy získal už začiatkom 20. storočia archivár Ján Batka. Ten mal výborné vzťahy s Hummelovými potomkami a tí mu poslali najskôr krídlo, ktoré darovala londýnska spoločnosť Pierre Érard Hummelovi v roku 1831.

Hummelova vnučka Johanna Hummelová v liste Batkovi napísala: „Rozlúčka s milým starým nástrojom mi padla veľmi ťažko, stála ma nejednu slzu, ale vždy znovu som si musela povedať: takto by si to bol želal váš starý otecko a je to to najkrajšie čestné miesto, ktoré ste mohli preň nájsť. Teraz chcem dúfať, že klavír v poriadku pricestuje do Prešporka a tam mnohým prinesie radosť.“ O osem rokov nasledoval krídlo do Prešporka aj spinet, na ktorom hrával Hummel, ešte keď žil ako žiak u Wolfganga Amadea Mozarta. Okrem hudobných nástrojov možno v múzeu vidieť aj rôzne partitúry či Veľkú klavírnu školu, významné dielo svetovej hudobnej pedagogiky. V rokoch 1940 – 1948 v neobarokovom dome býval hudobný skladateľ Eugen Suchoň, ktorý sa sem presťahoval z Obchodnej ulice. V tomto období sa skladateľsky venoval predovšetkým tvorbe opery Krútňava.

Počas vojny to však bolo náročné: „Keď som sa vrátil do Bratislavy, bomby padali už aj tu. Dal som si odfotografovať hotové stránky Krútňavy a nosil som si ich (...) do krytu, kedykoľvek ohlásili sirény poplach.“ Po prechode frontu dokonca prišiel o celý svoj archív so vzácnymi listami i rukopismi. Priestor na komponovanie napokon našiel pod strechou ľudovej školy na susednej Nedbalovej ulici č. 6: „Dal som si tam vyniesť pianíno, malý stolík so stoličkou a (...) dostal som malú železnú piecku, ktorá mala iba dve nohy, namiesto tretej som podložil pod pec polovicu tehly.“ Napriek takýmto útrapám sa mu podarilo dokončiť dielo, ktoré patrí medzi klenoty slovenskej opery. Krátko pred jeho premiérou (1949) sa z Klobučníckej ulice presťahoval na Palisády 47.

Zaujímavé miesta v okolí:

• Klobučnícka 2 – na rovnakom dome je umiestnená pamätná tabuľa Johanna Nepomuka Hummela
• Laurinská 20 – v dome od roku 1955 sídli (Mestské) divadlo P. O. Hviezdoslava