Malá scéna

Činohra Slovenského národného divadla od roku 1962 získala popri Divadle Pavla Országha Hviezdoslava aj druhý hrací priestor – Malú scénu. Režiséri tu uvádzali najmä inscenácie komorného charakteru s menším obsadením a menej náročnou požiadavkou na scénickú výpravu.

Veľké herecké uplatnenie zo súboru SND tu našiel aj Jozef Kroner. Vďaka uvoľnenej atmosfére 60. rokov mal možnosť stvárniť úlohy aj v inscenáciách hier západnej dramatiky alebo vtedy populárnych absurdných drámach, konvenujúcim divákom otvorenou kritikou spoločenského systému. Hlavnú postavu vytvoril napríklad v absurdite Václava Havla Vyrozumenie (1966), titulného hrdinu stvárnil v Smočkovej čiernej komédii Čudné popoludnie Dr. Hvezdoňa Burkeho (1967) a kreoval i Otca v Karvašovej dráme Absolútny zákaz (1969), ktorá otvorene reagovala na okupáciu z augusta 1968. V období normalizácie Kroner naďalej účinkoval na Malej scéne, ale už sa stretával predovšetkým s hrami svetových a slovenských klasikov – Molièrom, Ibsenom či Chalupkom. A práve na Malej scéne vytvoril aj svoju poslednú divadelnú úlohu, keďže v roku 1984 sa rozhodol odísť do dôchodku. Konkrétne to bola epizódna, ale zástojom v inscenácii významná rola Krčmára v dráme bratov Mrštíkovcov Mariša (1983).