Pamätná tabuľa Jána Jamnického

Na neorenesančnej budove bývalej evanjelickej ľudovej školy (1882, architekti Ferdinand Kittler a Karl Gratzl) odhalili 26. januára 1979 predpoludním hercovi a režisérovi Slovenského národného divadla Jánovi Jamnickému pamätnú tabuľu s portrétom. Jej autor, sochár Andrej Goliáš ju harmonicky zakomponoval do priečelia starej architektúry. Portrét národného umelca koncipoval v pevných tvaroch s psychologizujúcim i psychologickým prienikom, zvýrazňujúcim jeho autoritu a dôstojnosť. Po otváracích slovách herca a recitátora, národného umelca Viliama Záborského, predniesol slávnostný prejav riaditeľ SND a predseda Zväzu československých dramatických umelcov Ján Kákoš. O Jamnickom povedal: „Bol umelcom z rodu krasovského. Nie rozloha, ale prienik; nie šírka, ale hĺbka. Vždy si kládol vysoké a náročné ciele. Hľadal neprešliapané cesty: kráčal ako prvolezec. A ten vždy býva sám, ukazujúc a umožňujúc cestu iným. Krása v jeho diele splýva s pravdou, rozum s citom, osobné so spoločenským.“ V rámci slávnosti vystúpil aj herec, národný umelec Mikuláš Huba. Ján Jamnický, jeden z priekopníkov moderného slovenského divadelníctva, žil v dome aj so svojou manželkou, herečkou Vilmou Jamnickou.