Pamätná tabuľa Károlya Kisfaludyho

Na prelome rokov 1816 – 1817 sa Kozia ulica stala útočiskom zakladateľa maďarskej národnej drámy Károlya Kisfaludyho.

Na prelome rokov 1816 – 1817 sa Kozia ulica stala útočiskom zakladateľa maďarskej národnej drámy Károlya Kisfaludyho. Bol najmladší z ôsmich detí, prísny otec z neho chcel mať vojaka, preto sa zúčastnil na napoleonských vojnách v Taliansku, Srbsku a Bavorsku. Po návrate sa nešťastne zaľúbil do dievčiny Katalin Heppnerovej a vystúpil z armády. Napriek otcovmu hnevu sa rozhodol študovať umenie, v roku 1812 odcestoval do Viedne a v roku 1815 do Talianska, kde však nemal úspech ani ako maliar, ani ako spisovateľ.

Po štyroch rokoch vandrovania sa mu zacnelo po domove a vrátil sa do Uhorska, pričom sa usadil v Bratislave, kde sa chcel živiť predávaním svojich obrazov. Býval na Kozej ulici v dome historika Paula Ballusa, ktorý sa stal známym vďaka sprievodcovi Prešporok a jeho okolie. Keďže Kisfaludymu sa v Bratislave nedarilo, rozhodol sa už o necelý rok presťahovať do Budapešti, kde v roku 1819 prerazil tragédiami Tatári v UhorskuIlka, alebo dobytie Belehradu. Názory na vznik pamätnej tabule sa rozchádzajú. Podľa dobovej tlače ju dal osadiť advokát A. Schiller v roku 1865, ktorý vtedy vlastnil dom, podľa iných prameňov to bol advokát Károly Samarjay, čomu by zodpovedali aj iniciály S. K. na tabuli. Na počesť umelca Kozia ulica v rokoch 1879 – 1920 niesla názov Kisfaludyho.