Pomník Johanna Nepomuka Hummela

Výročia svetoznámeho bratislavského rodáka skladateľa Johanna Nepomuka Hummela si v Bratislave 19. storočia pripomínali pravidelne. V roku 1858 (pri príležitosti 80. výročia narodenia) mu umiestnili na rodnom dome pamätnú tabuľu (dnes zbúraný), v roku 1878 (pri 100. výročí narodenia) po ňom dokonca pomenovali ulicu. Vtedy sa rozhodlo, že o deväť rokov, pri pripomienke 50. výročia úmrtia skladateľa, mu odhalia reprezentatívny pomník. Pomerne vysoké finančné náklady na jeho realizáciu sa podujal získať činorodý hudobný kritik Ján Batka z výťažkov z benefičných koncertov. Využil svoje styky so slávnymi umelcami, ktorí prichádzali koncertovať do Bratislavy bez nároku na honorár.

Do Bratislavy tak napríklad zavítal skladateľ Camille Saint-Saëns, už vtedy známy operou Samson a Dalila. Bratislava spoznala aj dirigentskú osobnosť klaviristu Hansa von Bülowa, ktorý v Župnom dome viedol svoj Meiningenský orchester. Toto vystúpenie vzbudilo u Bratislavčanov údiv, pretože dovtedy neboli svedkami koncertu takého vyspelého symfonického orchestra. Honoráru sa vzdal dokonca aj sochár Viktor Tilgner, ktorému zverili realizáciu pomníka – preplatiť si dal iba nevyhnutné náklady na materiál. Dobrá vec sa podarila, a tak bol Hummelov pomník slávnostne odhalený 16. októbra 1887 pred mestským divadlom. Na slávnosti sa zúčastnila aj Hummelova rodina, ktorá ako prejav vďačnosti neskôr mestu darovala Hummelove klavíry, tvoriace základ Hummelovho múzea. Pomník stál pred divadlom až do roku 1911, keď musel uvoľniť miesto pomníku spisovateľa Sándora Petőfiho. Po vystriedaní niekoľkých miest sa, zdá sa, definitívne usadil pred Nesterovým palácom.