Café Pannonia / Kaviareň Union

Koncom 18. storočia po zbúraní mestských hradieb postavili na rohu Štúrovej a Jesenského ulice dom, ktorý v 19. storočí získal mäsiarsky majster a člen mestského zastupiteľstva Anton Laban. V roku 1846 si na prízemí otvoril kaviareň, ktorá sa najmä po rekonštrukcii (1877) stala jednou z najvýznamnejších v meste. Hosťom ponúkala široký výber domácej a zahraničnej tlače, nechýbali ani hracie stoly pre kartárov, šachistov a biliard. Jej návštevnosť zvyšovala cigánska kapela, ktorá tu hrávala.

Kaviareň navštevoval aj Labanov vnuk Rudolf, tanečník, choreograf a tanečný teoretik, ktorý sa neskôr preslávil ako riaditeľ Štátneho divadla v Berlíne či baletný majster berlínskej Štátnej opery, no predovšetkým ako autor zápisu tanca a pohybovej analýzy – známej ako Labanotation, resp. Labanova kinetografia. V byte starého otca nad kaviarňou sníval v sieni s klavírom a zlatými tapetami o svojej budúcnosti: „Vo výklenku stála mramorová socha chlapca v životnej veľkosti. Chlapec držal v ruke lýru. V miestnosti mi dovolili robiť si, čo som chcel. Čoskoro som sa pokúšal hrať na veľkom krídle všetky možné známe pesničky, až mi začali schádzať na um vlastné melódie. Zlatá sieň sa zanedlho stala dejiskom zvláštnych snov.“

Neskôr vlastnil dom Ignaz Nittmann, ktorý ho v roku 1923 predal Union banke a tá tu otvorila svoju filiálku, pričom zachovala i kaviareň, odvtedy známu ako Union. Dom napokon zrúcali a na jeho mieste postavili v rokoch 1937 – 1938 palác Československej národnej banky (projekt architekta Emila Belluša), dnes Generálnej prokuratúry SR.