Kaviareň Astoria

Keď v decembri 1925 otvorili na mieste prízemného vinohradníckeho domčeka poschodovú kaviareň s barom v suteréne, mestom sa prevalila vlna vzrušenia. Išlo totiž o prvý moderný – funkcionalistický – objekt v šírom okolí. A to ešte ostal nedostavaný, pretože pôvodne zamýšľali jeho architekti Friedrich Weinwurm a Ignác Vécsei nad prvé poschodie umiestniť aj štyri obytné podlažia. Možno i preto nepôsobil v historickej ulici rušivo a zakrátko sa zaradil na špicu obľúbenosti.  Chodievali sem rôzne osobnosti umeleckého neba, napríklad spisovateľ a dramaturg Tido Jozef Gašpar, ktorý si tu v roku 1928 verejne potykal so slávnym spisovateľom Iľjom Erenburgom, či operný spevák Štefan Hoza. Podľa jeho slov „stoličky okolo stolov neboli veľmi pohodlné, ale vždy obsadené“.

Lokál si obľúbil aj dramatik Jozef Gregor Tajovský, ktorý sa inak – najmä pre svoj zdravotný stav – kaviarňam vyhýbal a uprednostňoval tichšie prostredie literárneho salónu svojej domácnosti. V Astorke však neraz mladším umelcom rozprával svoje životné zážitky a skúsenosti. Kaviareň navštívil aj český kritik a dramatik František Xaver Šalda, ktorý v máji 1933 najskôr prednášal v Primaciálnom paláci a potom strávil niekoľko hodín v kruhu univerzitných profesorov v Astorke, kde si dal predstaviť i niektorých mladých slovenských umelcov. Kaviareň nefungovala dlho. Už v roku 1946 sa sem presťahovala mestská knižnica. Neskôr tu sídlil Klub československo-sovietskeho priateľstva a mestský dom kultúry a osvety.