Divadlo Aréna

Medzi pospolitým obyvateľstvom veľkých stredoeurópskych miest boli v 19. storočí populárne drevené nezastrešené arény, ktoré sa nachádzali mimo centra (väčšinou za hradbami či inými hranicami mesta). Výnimkou nebola ani Bratislava. Drevené letné divadlo na petržalskom brehu, nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti vyústenia jediného mestského mosta a prvého verejného parku v strednej Európe (dnešný Sad Janka Kráľa, otvorený v roku 1774), nahradilo Bratislavčanom niekdajšiu letnú arénu na bratislavskom korze, ktorú strhli v roku 1800. Novú arénu, určenú najširším kruhom obyvateľstva, otvorili 26. júla 1828.

V divadle sa za pekného počasia hrávalo od jari do jesene, každú nedeľu a vo sviatky. Repertoár obsahoval drámy, balety i opery, ale obyvateľstvo najviac vyhľadávalo ľahšie tituly – veselohry, operety, koncerty a estrádne vystúpenia. O šesť desaťročí neskôr (v roku 1898, niektoré zdroje však uvádzajú rok 1899) postavili na jej mieste krytú budovu s dvomi vežami po oboch stranách hlavného vchodu, ktorej vzhľad ostal zachovaný až do dnešnej doby. Scéna, podobne ako jej amfiteátrová predchodkyňa, slúžila ako stagion, t. j. divadlo bez stáleho súboru. Do konca prvej svetovej vojny v nej účinkovalo množstvo maďarských, rakúskych a nemeckých divadelných spoločností s najrôznejším spektrom repertoáru. S Arénou sú spojené i umelecké začiatky svetoznámej divadelnej osobnosti – Maxa Reinhardta (1873 – 1943), divadelného režiséra, ktorý tu ako mladý herec vystupoval počas letnej sezóny 1893.

V čase prvej Československej republiky využívalo budovu Slovenské národné divadlo na výrobu a uskladnenie dekorácií. Túto funkciou neskôr prevzala Slovenská televízia a priestory divadla sa tak na dlhé roky stali iba pustnúcim skladiskom. K návratu divadelnej činnosti do budovy prispeli po Novembri 1989 dvaja Slováci s dlhoročnou skúsenosťou v zahraničí – Milan Sládek (riaditeľ divadla v rokoch 1992 – 2002) a Juraj Kukura (riaditeľ divadla od roku 2002).