Malá scéna

V podzemných priestoroch viacúčelovej neskorofunkcionalistickej budovy, postavenej v rokoch 1954 – 1956 podľa architektonických návrhov Jána Štefanca a Jozefa Lacku, sa nachádza divadelná sála, ktorá vznikla koncom 50. rokov prestavbou bývalej zasadacej miestnosti. Spočiatku sa uvažovalo o vzniku samostatného divadla, ale nakoniec budovu pridelili Slovenskému národnému divadlu a sála mala byť popri Divadle Pavla Országha Hviezdoslava jej druhým činoherným priestorom. Pôvodným plánom bolo vytvorenie svojbytného umeleckého súboru popri DPOH.

Divadlo otvorili v roku 1962 a vedenie Malej scény sa ho snažilo profilovať ako tvorivý priestor prístupný inscenačným experimentom a inovatívnym divadelným postupom. To sa však nedarilo. Divadlo výraznejšie zažiarilo len počas tvorby pantomimickej skupiny Milana Sládka v rokoch 1962 – 1967 a tzv. SoNDy (1964 – 1966), t. j. generačného zoskupenia mladých členov činohry SND (Peter Mikulík, Emília Vášáryová a i.) a poslucháčov Vysokej školy múzických umení (Marián Labuda, Stano Dančiak, Pavol Mikulík), ktorí popri oficiálnej dramaturgii SND mali možnosť inscenovať tituly, ktorými vyjadrovali svoje generačné umelecké postoje. Od sezóny 1966/1967 sa tak skončili snahy špecifikovať Malú scénu ako samostatný súbor a stala sa štúdiom, druhým riadnym javiskom činohry SND. Režiséri tu uvádzali najmä inscenácie komorného charakteru s menším obsadením a menej náročnou požiadavkou na scénickú výpravu.

SND v priestoroch sídlilo do roku 2007, keď sa presťahovalo do novej budovy na Pribinovej ulici. Malá scéna následne v rokoch 2007 – 2010 slúžila ako študentské divadelné štúdio VŠMU a od roku 2010 funguje pod názovom Malá scéna STU ako súkromné divadlo.