Divadlo U Rolanda

Divadelná sála v pivničnom priestore na Hlavnom námestí 2 (predtým Námestie 4. apríla) bola pomenovaná podľa fontány, ktorá sa však správne volá Maximiliánova. Do priestoru sa vchádzalo strmým schodiskom cez divadelnú scénu veľkosti 4 × 3 metre (niektorí pamätníci uvádzajú 7 × 7 metrov alebo 4 × 4 metre). Hľadisko bolo charakteristické stoličkami, ktoré mali vzhľadom na malý priestor zrezané zadné nohy.

Na prelome 60. a 70. rokov tu bola tzv. poetická vináreň. Na jej činnosť nadviazali viaceré amatérske divadelné súbory a zoskupenia tvoriace tzv. malé javiskové formy. Najväčší zástoj malo Divadlo U Rolanda na čele s vedúcimi osobnosťami Ivanom Hudecom (neskorším ministrom kultúry) a Petrom Belanom, ktorí spolupracovali napríklad aj s Jaroslavom Filipom či Rudolfom Slobodom. Ďalej tu pôsobilo tzv. Lyrické divadlo, Malé satirické divadlo Mandragora, Divadielko F, Divadlo bez mena, Takmer poetické divadlo, Plusquamperfectum a iné. Súčasťou Takmer poetického divadla bol režisér a dvojnásobný riaditeľ Činohry Slovenského národného divadla Roman Polák a dramaturgička, herečka a režisérka Darina Abrahámová (vtedy Benešová). Počas krátkeho obdobia tu pôsobilo aj Radošinské naivné divadlo. Definitívny koniec Divadla U Rolanda prišiel začiatkom roka 1989 s odôvodnením, že v pivničných priestoroch sa majú začať archeologické práce.

Po roku 1989 budova viackrát zmenila svojho majiteľa. V plánoch sa však už nikdy nepočítalo s obnovením divadelnej tradície. V súčasnosti je v priestoroch niekdajšieho divadla plynová kotolňa a nad ňou japonské veľvyslanectvo.