Historická budova Štátneho divadla Košice

Janko Borodáč v rokoch 1945 – 1953 pôsobil ako prvý riaditeľ Východoslovenského národného divadla (dnes Štátne divadlo Košice). Budova mala už od svojho otvorenia (1899) problémy s technickým vybavením (nedostatočné vykurovanie a odvetrávanie), aj so zlou viditeľnosťou z niektorých zadných a bočných miest v lóžach.

Po rokoch pripojenia Košíc k Maďarsku počas druhej svetovej vojny prevzal Borodáč budovu v zlom technickom stave. „Druhý deň poobzerali sme si divadlo. Jediný výraz, ktorý je správny: vydrancované do gruntu. Len niekoľko žiaroviek ostalo vo veľkom lustri, inde nič. Všetky kulisy odviezli do Miškovca,“ – spomína na svoje začiatky Borodáč v júli roku 1945, „rekvizitáreň prázdna, bez jediného reflektora, ... svetelného parku a zvukovej aparatúry..., ešte aj kožené sedadlá boli vyrezané“.

Počas svojho košického obdobia sa Borodáč zasadil aspoň o minimálnu modernizáciu technického zázemia divadla (nové reflektory, horizonty, praktikáble, jednoduchá zvuková aparatúra). Zásadnejšou zmenou bolo inštalovanie provizórnej točne. Pre Borodáča bolo typické, že každý večer sedel vo svojej tzv. riaditeľskej lóži a kontroloval umeleckú úroveň repríz.