Bydlisko manželov Borodáčovcov

Po skončení druhej svetovej vojny sa v obnovenom Československu začalo s konsolidáciou, ktorá s príchodom Červenej armády zasiahla do osudov mnohých ľudí. Začalo sa obdobie vybavovania si účtov. Janko Borodáč a jeho manželka, herečka Oľga Országhová Borodáčova boli prepustení zo služieb Slovenského národného divadla, najmä s ohľadom na fakt, že Borodáč bol dlhoročným umeleckým šéfom bratislavskej činohry vrátane obdobia tzv. slovenského štátu. Na najvyšších miestach bolo rozhodnuté, že manželia Borodáčovci odídu do Košíc zakladať nové profesionálne divadlo.

Po vynútenom príchode Borodáčovcov do Košíc, v neutešených personálnych aj prevádzkových podmienkach, si riaditeľ novovzniknutého košického Východoslovenského národného divadla spolu s manželkou hľadal dôstojné ubytovanie. Napokon dostali od mesta možnosť bývať v meštianskom dome v blízkosti divadla, v tzv. zlatom kríži Hlavnej ulice. Ide o rohový dom na Hlavnej a Bielej ulici (vtedy Dostojevského ulica č. 1), odkiaľ bol aj vchod do domu. Byt bol na tú dobu komfortný s priamym výhľadom z balkóna na Immaculatu. Borodáčovci nemali deti. Po celý život sa o nich verne starala slúžka (v období komunizmu oficiálne pomocnica v domácnosti) Lenka, ktorá im viedla domácnosť a sprevádzala ich na cestách.

O Borodáčovi bolo známe, že sa staral o nové generácie hercov. Nielen ako pedagóg na bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko či ako šéf súboru alebo riaditeľ divadla, ale napríklad, keď v roku 1947 nastúpil do košického divadla herec Marián Kleis, dva roky býval u Borodáčovcov a zároveň robil Borodáčovi osobného šoféra.