Divadlo za Forgáčovou bránou

Pred postavením prvého kamenného divadla v Košiciach v roku 1789 sa divadelný život odohrával v provizórnych priestoroch na námestiach, respektíve v bočných sálach hostincov.

Za tzv. Forgáčovou (západnou, niekde nazývanou aj Jozefovou – po vtedajšom cisárovi Jozefovi II.) mestskou bránou (na konci vtedajšej Alžbetinej, dnes Šrobárovej ulice) bol voľný priestor. Ten mesto určilo pre potreby hosťovaní profesionálnych kočovných divadiel a stalo sa tak na základe žiadosti nemeckého divadelného riaditeľa Josefa Hilverdinga z roku 1781. Keďže sa uchádzal o bývalú jezuitskú divadelnú sálu, ale tá bola nevyhovujúca, prinútilo ho to postaviť si provizórne drevené divadlo na trhovisku na Hlavnej ulici. Mesto, najmä z bezpečnostných dôvodov, už v nasledujúcom roku nepovolilo stavať drevené javiská na Hlavnej ulici, a tak sa priestor pri Forgáčovej bráne stal na obdobie minimálne štyroch rokov strediskom divadelného života v meste.

Na tomto mieste, v budove zo začiatku minulého storočia, postavenej pre potreby súdnej komory, neskôr pre potreby krajských súdov, dnes sídli Rektorát Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.