Slovenský katolícky kruh / Péchyho palác

Od vzniku Východoslovenského národného divadla v roku 1945 divadlo pociťovalo nedostatok priestorov na svoju tvorbu a administratívu. V roku 1953 získalo divadlo budovu pre potreby administratívy na dnešnej Alžbetinej ulici. Sídlilo v nej aj riaditeľstvo a dramaturgie jednotlivých súborov. Neskôr bol postavený zadný trakt, ktorý slúžil ako skúšobňa orchestra a ubytovacie priestory. Po roku 1989 bola budova v rámci reštitúcie vrátená rímskokatolíckej cirkvi.

Najvýznamnejším majiteľom bol v minulosti gróf Emanuel Péchy (aj preto sa budova označuje ako Péchyho palác). Gróf Jakub Zichy-Mesko predal palác v roku 1932 Slovenskému katolíckemu kruhu.

Na poschodí sídlila košická Jednota československého Orla, ktorá v medzivojnovom období organizovala činnosť košického ochotníckeho divadla. Na prízemí sa okrem obchodov nachádzalo aj kníhkupectvo Tatran, patriace vydavateľstvu novín Slovenská jednota a po roku 1945 Spolku sv. Vojtecha. Tu bola bašta náboženského, kultúrneho, spoločenského a športového diania Slovákov aj v nepriaznivých časoch pripojenia Košíc k Maďarsku v rokoch 1938 – 1945. Hlavnú zásluhu na tom mal najmä mladý kňaz a profesor seminára Anton Harčar.

V roku 1949 majetok Slovenského katolíckeho kruhu skonfiškovali a budovu v 50. rokoch získalo košické Štátne divadlo.