Kino Uránia

Na mieste Pamätníka vojakov Sovietskej armády, pred dnešným obchodným domom Aupark, stála na vtedajšom Alžbetinom námestí architektonicky zaujímavá budova kina. Bola postavená v roku 1909 ako jedna z prvých účelových kinosál v Európe. Bolo to už v čase, keď filmová produkcia naberala výrazne na popularite. Prvé filmové premietanie na Slovensku sa však uskutočnilo už v roku 1896 vo veľkej dvorane vtedajšieho Hotela Schalkház. Vtedajší riaditeľ košického divadla Lajos Szalkay mal prenajatú dvoranu a poskytol ju viedenskej kinematografickej spoločnosti.

Prvé premietanie v Uránii bolo 30. mája 1909. Kino malo javisko aj orchestrisko a kapacitu 770 miest. V Košiciach vyšiel 1. júna 1909 aj prvý filmový časopis na Slovensku Mozi Ujság (Kinonoviny) ako programový týždenník kina Uránia.

Aj keď nemožno hovoriť o priamej súvislosti s divadlom, košická Uránia, ako možno vidieť z dochovaných korešpondencií a hlásení, ovplyvňovala činnosť divadelných spoločností, keďže sa postupne stávala výrazným konkurentom v boji o pozornosť košického diváka. Napríklad vtedajší divadelný riaditeľ János Komjáthy žiadal Mestský divadelný výbor o podporenie jeho snahy zakázať prevádzku kina počas zimnej sezóny. Navyše, kino sa oficiálne volalo Kino – divadlo Uránia, po maďarsky Uránia Mozgó Szinház, čo vo voľnom preklade znamená Uránia – pohyblivé divadlo. Z pohľadu divadelníkov šlo o zavádzanie divákov. (Takéto spojenie bolo v tom období bežné aj v iných krajinách, keďže pre nový druh umenia ešte neexistovalo ustálené pomenovanie.) Polemika na jeseň roku 1909 prebiehala na stránkach novín (najmä Felő magyarország).

Košickému kinu sa v miestnom žargóne hovorilo aj potkanie kino (patkány mózi), keďže postupom rokov sa hygienické a technické nároky budovy, aj vzhľadom na silnejúcu konkurenciu zmenšovali. V medzivojnovom období bola Uránia premenovaná na Biorádio a až do zbúrania v roku 1940 slúžila ako kino.