Fara Michala Miloslava Hodžu / Tatrín

Nízka budova známa ako Tatrín, pred ktorou stojí socha Ľudovíta Štúra, bola pôvodne evanjelickou farou. O jej vznik sa koncom 18. storočia zaslúžil farár evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Emerich Berzevický. V 19. storočí sa fara stala centrom národného života v meste. Ako farár tu v rokoch 1798 – 1837 pôsobil osvietenský filozof a národne zmýšľajúci učenec Matúš Blaho (knihy mu pomáhal prepisovať aj Gašpar Fejérpataky-Belopotocký) a po ňom pripadlo miesto farára poprednému predstaviteľovi štúrovskej generácie Michalovi Miloslavovi Hodžovi (pôsobil tu v rokoch 1837 – 1866).

Na fare sa stretávali významné osobnosti národného a kultúrneho života a tu sa rozhodlo aj o založení celonárodného osvetového spolku Tatrín. V Tatríne boli sformulované a spísané Žiadosti slovenského národa, ktoré sa pokladajú za prvý politický program Slovákov (vyhlásené boli 11. mája 1848). Cieľom spolku bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku (resp. v štúrovskej slovenčine), ale tiež podpora slovenských študentov. Pokladníkom spolku bol Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Na zakladajúcej listine Tatrína nájdeme popri Belopotockom aj podpisy Hodžu, Hurbana, Štúra a ďalších.

Generácia štúrovcov, sústredená v Liptovskom Sv. Mikuláši okolo fary Michala Miloslava Hodžu, vnímala divadlo ako jeden z najsilnejších mediálnych prostriedkov, preto sa usilovala o jeho rozvoj. Štúrovci iniciovali v 40. rokoch 19. storočia vznik Slovenského národného divadla nitranského v Sobotišti a neskôr (po suspenzácii Ľudovíta Štúra z prešporského lýcea) preniesli svoju divadelnú činnosť do Levoče, kde v rámci Jednoty mládeže slovenskej založili ďalšie ochotnícke divadlo.