Roľnícky a Národný dom so Sokolovňou

Rozrastaním sa telovýchovnej jednoty Sokol sa zvyšovali aj jej nároky a telocvične sa rozširovali o miesta, ktoré poskytovali priestor na kultúrno-spoločenské aktivity. Autorom projektu polyfunkčného komplexu Národného domu so Sokolovňou a Roľníckeho domu z roku 1927 bol architekt František Krásny. 

Juraj Novák a Richard Pročka v publikácii Architektúra 20. storočia v Nitre uvádzajú, že Sokolovňa fungovala ako telocvičňa, avšak uspôsobená pre divadlo so stálym divadelným javiskom. 

Slávnostné otvorenie Národného domu a Sokolovne sa konalo 31. augusta a 1. septembra 1929. Od tej doby sa stala aj miestom pre hosťovania profesionálnych divadiel. Vladimír Štefko v publikácii Divadelná Nitra spomína, že tu často vystupovala činohra Slovenského národného divadla, hrával tu  Dramatický krúžok ochotníkov Čapek. S výstavbou Národného domu súvisí aj systematická a bohatá činnosť sokolského bábkového divadla, v ktorom účinkovali zväčša herci Dramatického krúžku Čapek. Tento bábkový súbor vznikol 5. októbra 1931, svoje inscenácie v českom jazyku uvádzal pravidelne v sobotu a v nedeľu, a to až do zániku organizácie v roku 1938. 

Už od postavenia budovy v roku 1929 bolo súčasťou Národného domu a Sokolovne aj kino. Budova slúžila svojmu zámeru do 20. decembra 1938, keď bola telovýchovnej jednote Sokol v Nitre zakázaná činnosť a jej majetok zabrala Hlinkova garda. Podľa online publikácie Divadelná architektúra na Slovensku objekt využívala ako zberný tábor. 

Nová divadelná história budovy sa začala písať na konci druhej svetovej vojny. Slovenské ľudové divadlo prišlo 27. marca 1945 počas bombardovania Nitry o budovu Mestského divadla, v ktorej pôsobilo. Časť hereckého súboru sa však nedala odradiť a pre svoju činnosť začali upravovať budovu Národného domu. Už 1. apríla 1945 pripravili pod názvom Oslobodené divadlo premiéru hry H. L. Morstina Matka a dcéra. Vladimír Štefko uvádza, že Oslobodené divadlo fungovalo v Nitre do 1. júla 1945 a počas tohto obdobia uviedlo spolu sedem premiér. 

Nitrianske krajové divadlo vzniklo 20. decembra v roku 1949 – po tom, čo boli priestory Národného domu upravené na divadelné účely (samotná divadelná sála vznikla z pôvodnej telocvične). Pri príležitosti  otvorenia divadla sa konal slávnostný večer venovaný sedemdesiatinám Jozefa Visarionoviča Stalina. Premiéra prvej inscenácie Kozie mlieko v réžii Ľudovíta Ozábala sa uskutočnila 14. januára 1950. 

Divadlo bolo 1. januára 1955 premenované na Krajové divadlo Nitra a 1. mája 1979 na Divadlo Andreja Bagara v Nitre. 

V divadelnej sezóne 1983/1984 prešla divadelná sála rozsiahlou renováciou interiérov. V roku 1993 Bábkové divadlo Nitra získalo vtedy už bývalú budovu Divadla Andreja Bagara v Nitre. Prvá premiéra, ktorú „bábkari“ vo svojej „novej“ budove uviedli, bola adaptácia rozprávky Vincenta Šikulu O múdrom Kokoškovi v réžii Petra Gábora (premiéra 5. 1. 1993). V roku 1999 divadlo premenovali na Staré divadlo v Nitre. 

Po smrti herca, režiséra a niekdajšieho riaditeľa tohto divadla Karola Spišáka odhlasovali poslanci nitrianskeho samosprávneho kraja v roku 2009 zmenu názvu divadla na Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre. V tejto budove sa v rokoch 1973 – 1990 vždy v poslednom májovom týždni konalo stretnutie slovenských činoherných profesionálnych divadiel s názvom Májová divadelná Nitra a od roku 1992 sa v priestoroch divadla pravidelne realizujú aj predstavenia Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra.