Anton Anderle

Anton Anderle (1944 – 2008) hrával najprv tajne vo svojom byte a v pivnici paneláka a neskôr podľa ponúk na Radvanskom jarmoku alebo v areáli Pamätníka SNP, niekedy na Striebornom námestí. Tam všade vytiahol svoje kufríky a kufre a vytvoril svet tradičného marionetového divadla podľa vzoru kočovných predkov. Hral všade, kde ho zavolali. Podľa jeho vyjadrení hral počnúc Hrochoťou a končiac Viedňou.

Väčšinu svojho života prežil v Banskej Bystrici na sídlisku Radvaň, neskôr v prímestskej časti Malachov. Často je označovaný ako posledný ľudový bábkar na Slovensku vďaka svojmu mimoriadnemu renomé, ktoré získalo jeho Tradičné bábkového divadlo doma a v zahraničí.

Anton Anderle pochádzal z rodiny kočovného bábkara Bohuslava (bol jeho synom), ktorý so svojou manželkou Evou (sirotou z Jevíčka na Morave, vychovanou v rodine Jána Stražana) putovali s bábkovým divadlom po Slovensku počas prvej Československej republiky.

V roku 1955 ukončil nedobrovoľne svoju činnosť. Nový ľudovodemokratický režim v danom roku nevydal a nepredĺžil licenciu na činnosť žiadnemu ľudovému bábkarovi. Ich tvorbu totiž považoval za umelecky nehodnotnú a dokonca škodlivú vo vzťahu k detskému divákovi. Väčšina bábok, scén skončila v skladoch a na povalách domov. Anton sa stal strojárom, otec si neželal, aby sa venoval umeniu, a od 70. rokov minulého storočia pracoval v Banskej Bystrici na Krajskej vojenskej a ubytovacej správe. Od detstva pomáhal otcovi a napriek dobe, ktorá tradičnému bábkovému divadlu nepriala, pokračoval v uchovávaní, v ošetrovaní, v zbieraní bábok. V roku 1972 prvýkrát súkromne hral pre svoju rodinu a priateľov. Z toho vznikla tradícia panelákových tajných predstavení pre domácich, ale tiež pre zahraničných účastníkov festivalu Bábkarská Bystrica. Veľkou oporou v 80. rokoch mu bol profesor Milan Knižák, odborník na tradičné marionety. Práve on ho v roku 1984 pozval do Prahy, kde V Ústrednom bábkovom divadle vystúpil s hrou Knieža Oldrich. Tam sa podľa dochovaných správ začala Anderleho cesta za divákmi po Európe. V roku 1990 si Anton Anderle založil vlastné Tradičné bábkové divadlo, neskôr Tradičné divadlo Antona Anderleho a intenzívne kočoval po rôznych miestach na Slovensku a v celej Európe. 

Hrával repertoár „gašparkovský“ pre deti, ale aj pre dospelých z dochovaných hier ľudových bábkarov (napríkladGašparko a Kubo na hodoch, Don Šajn, Belengardo, Najmenší cirkus na svete a iné.) Získal si renomé i mnoho cien a postupne sa jeho celoživotné úsilie týkajúce sa záchrany originálnych bábok – marionet zavŕšilo mimoriadnym odborným i verejným uznaním.

Do jeho zbierky patrí 1 000 bábok od 18 cm do 140 cm, rôzneho pôvodu a doby vzniku. Jeho zbierka je najucelenejším dokladom vývinu bábkového divadla na Slovensku. Dokumentuje etapu kočovných divadiel, rodinných spolkových divadiel v časovom období od začiatku 19. storočia do polovice 20. storočia. V zbierke sú aj celé divadlá vrátane opôn, dekorácií, rekvizít.

Od roku 2009 sa na Anderleho počesť každé dva roky v septembri koná v Banskej Bystrici v Štátnej vedeckej knižnici medzinárodný festival tradičných bábkových divadiel Anderleho Radvaň. Literárno-hudobné múzeum v ŠVK zbiera materiály o tvorbe a pôsobení Antona Anderleho a má v expozícii repliky jeho bábok.