Dvorné divadlo
Budova divadla bola postavená vo dvore radnice v rokoch 1840 – 1841. Patrila medzi jedno z prvých divadiel v Uhorsku.
Zobraziť na mape
Budova divadla bola postavená vo dvore radnice v rokoch 1840 – 1841. Patrila medzi jedno z prvých divadiel v Uhorsku. V bystrickom týždenníku Beszterczebánya és vidéke sa písalo, že vtedajší mešťanosta Jozef Glabits použil istý trik, aby získal finančné prostriedky na stavbu divadla. Dal odhlasovať mestskej rade a schváliť dvorskou komorou plán stavby novej väznice na dvore mestského domu. Väznica bola postavená len v skromných rozmeroch a ostatné finančné prostriedky s doplnením peňazí získaných zbierkou poslúžili na stavbu „dvorného divadla“. Bolo jednoduché, malo drevené javisko, dve šatne a hľadisko pre 300 osôb s lóžami i galériou. Javisko bolo opatrené spúšťacou oponou s obrazom Olympu, ktorý namaľoval profesor kreslenia Raun.
Prvé predstavenie sa konalo 20. novembra 1841. Odvtedy v ňom hrávali rôzne nemecké, neskoršie i maďarské kočovné spoločnosti a občas aj miestni ochotníci. V druhej polovici 19. storočia sa hrávalo ročne okolo tridsať predstavení vrátane operetných a operných (napríklad Krásna Helena, Orfeus v podsvetí a i.). Slovenčina v banskobystrickom divadle nezaznela až do roku 1919. Osvetlenie divadelnej budovy bolo do roku 1904 petrolejové, neskôr elektrické.
V roku 1908 divadlo zhorelo, oheň sa chytil od iskry vo vedľajšej budove. Budovu divadla sa nepodarilo obnoviť. Snahy o znovupostavenie divadla zaznievali v mestskej rade pomerne často. Podľa odborných prameňov sa už v roku 1902 uvažovalo o nahradení tohto divadla novým – podľa zaužívaného modelu reduty (budova s viacúčelovou sálou vhodnou pre divadlo, koncerty, tanečné zábavy a pod. ). V roku 1912 sa dokonca konala súťaž na architektonický návrh nového divadla. Súťaž vyhral známy budapeštiansky architekt István Medgyaszay (1877 – 1959), avšak projekt sa pre vypuknutie prvej svetovej vojny nerealizoval. Pôvodný zámer mestskej rady zo začiatku 20. storočia sa naplnil až realizovaním Národného domu o niekoľko desiatok rokov neskôr.
V súčasnosti sú v radnici reprezentatívne priestory, obradná sieň (kde bývajú rôzne kultúrne a spoločenské udalosti), kancelárie mestského úradu, kultúrne informačné stredisko a v novopostavenom zadnom trakte – na mieste, kde stálo dvorné divadlo, sa nachádzajú kancelárie odborov kultúry a kontroly Banskobystrického samosprávneho kraja.