Dom kultúry ROH

Presný názov znie Dom kultúry ROH Závodov výpočtovej techniky Koncernového podniku, Banská Bystrica. Osud tejto kolosálnej stavby sa začal v roku 1961, keď v celoštátnej architektonickej súťaži zvíťazil ateliér Ing. Jozefa Chrobáka. V zmysle vtedajšej kultúrnej politiky vystriedali reduty a národné domy novodobé domy kultúry a celoštátne organizácie ROH. Tieto veľké kultúrne inštitúcie odrážali predstavy danej doby, ako aj komunistickej strany o reprezentatívnych zariadeniach, ktoré by slúžili všetkým typom kultúry, resp. umenia, a všetkým vrstvám obyvateľov. Povedané vtedajšou rétorikou – pracujúcim a pracujúcej inteligencii.

Samotná výstavba objektu sa začala v roku 1973 a budova slúžila verejnosti v rokoch 1979 – 2007. (Autor návrhu dostal v roku 1979 za toto dielo Cenu architektov a Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici sa v súčasnosti usiluje o zápis tejto stavby ako kultúrnej pamiatky.)

Dom kultúry tvorili priestranné foyery, estrádna hala pre temer 1 000 divákov, komorné divadlo s kapacitou 300 miest, reštaurácia, herecký klub so šatňou, veľká poslucháreň, knižnica-čitáreň, sály na nácvik tancov či klubové miestnosti. Samostatným vstupom sa vchádzalo do kina a v dome existoval dokonca priestor pre bábkové divadlo.

Zastavaná plocha kultúrneho domu tvorí 73 965 metrov štvorcových. Objekt s pôdorysným obdĺžnikovým tvarom (s rozmermi cca 111,5 × 44,5 m) bol päťpodlažný, s jedným podzemným podlažím a štyrmi výškovo rozdielne umiestnenými nadzemnými podlažiami. V podzemnom podlaží sú priestory bývalých obslužných miestností a zariadení, skladov a bývalého divadla. V časoch jeho najväčšej slávy sa tam vraj konalo viac ako 4 600 podujatí ročne a Banskobystrický Dom kultúry mal vyše sto interných zamestnancov. Faktom je, že v 70. rokoch pravidelne slúžil ako hosťovská scéna aj pre slovenské divadelné produkcie. Jeho interiéry dotvárali diela slovenských výtvarných umelcov, napríklad Jána Korkoša, Milana Laluhu, Vladimíra Kompánka, Ester Šimerovej-Martinčekovej a pod.