Július Satinský

Výnimočný divadelný aj filmový herec, spisovateľ, karikaturista a filozof.

Miloval vetu Franza Kafku „Pozorovanie je čin“ a celý život sa ňou riadil.

„Narodil som sa s rozumom, citom, talentom prísť a odísť, s optimizmom, s túžbou, s trpezlivosťou a mnohými inými báječnými vlastnosťami (skromnosť, zdvorilosť, zápecníctvo, mlčanlivosť) – ale o dve veci ma Príroda obrala: o pamäť a o charakter.“

Týmto krátkym predslovom uviedol Július Satinský svoj Súboj s pamäťou 1959 – 1989 pre bulletin pripravovaný k 30. výročiu spolupráce L & S. Jeden z talentov pána Satinského však zlyhal. Odišiel predčasne.

Július Satinský bol vtipný, múdry, odvážny, ale predovšetkým nesmierne slušný človek, ktorý sa celý život púšťal do boja s hlúposťou, zbabelosťou a provincionalizmom s takou chuťou, že možnosť zlyhania alebo prípadnej prehry vôbec neprichádzala do úvahy. Júliusa Satinského mali radi všetci. Dokonca aj komunisti a neskôr nacionalisti. Tí prví sa to báli priznať a tí druhí sa za to hanbili. Vedeli totiž, že im vidí do žalúdka. Bol presvedčený o tradičných hodnotách a nezmyselné pokusy ako rovné strechy, klonovanie ľudí alebo komunizmus dokázal brilantne a s humorom demaskovať. Za každou jeho vetou musel človek hľadať hru. A ak ste tú hru boli ochotní a schopní hrať, bola to neobyčajne poučná zábava. Vďaka veľkému rozhľadu a vzdelaniu dokázal byť pripravený aj na tie najkrkolomnejšie kotrmelce, ktorými sa história zvŕtala okolo neho, po Dunajskej ulici. Potreboval ešte veľa času na zrealizovanie všetkých svojich plánov a bolo ich veru dosť. Mal presne vypočítané, čo a dokedy musí stihnúť. Chcel napísať Zdravovedu uja Klobásu, Zemepis uja Klobásu, Pamäte, veľký humoristický román v štýle Iľfa a Petrova a namaľovať niekoľko obrazov. Zdravie mu podrazilo nohy, ale to, čo tu zanechal, nám vydrží na predlhé roky.