Zuckermandel / Námestie Franza Xavera Messerschmidta

Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu sa v Labanových časoch, vtedy ešte ako neregulované nábrežie, volalo Váraljai révpart (Podhradské prievozné nábrežie).

Keď Labanovho otca – generálmajora Rudolfa Labana staršieho (1843 – 1907) v roku 1897 povýšili za vojenské zásluhy do uhorského šľachtického stavu, bol mu udelený predikát Váraljai, ktorý si sám vybral podľa lokality Váralja (Podhradie). Odtiaľ pochádzali  jeho predkovia z matkinej strany – babička Maria Franziska Laban, rod. Steinmassler (1816 – 1896). Priezvisko Váraljai (z Podhradia) dedili všetci jeho legitímni potomkovia. Laban počas svojho účinkovania v parížskom Moulin Rouge používal umelecké meno Attila de Varalja.

Dom  Steinmasslerovcov dnes márne hľadáme. Padol za obeť demolačného ošiaľu 60. rokov 20. storočia, podobne ako aj dom Franza Xavera Messerschmidta. Podľa tohto významného sochára bolo v novej zástavbe pomenované malé námestie (zdobené replikami jeho slávnych charakterových hláv), ktoré stojí na mieste zbúraného Mockovho námestia. Za Labanových čias sa toto námestie volalo Steinwallovo námestie po Dr. Balthasarovi Steinmasslerovi von Steinwallovi, strýcovi starej mamy Rudolfa von Labana. Práve on bol osobným lekárom arcivojvodu Karola Habsbursko-Lotrinského, víťaza bitky pri Asperne nad Napoleonom. Steinmasslerovci boli potomkami kamenárov, ktorí sa do Prešporka prisťahovali z blízkeho Devína. Pravdepodobne práve z tejto vetvy zdedil Laban svoje umelecké vlohy. Je zaujímavé, že sa vo svojej autobiografii vôbec nezmienil o tom, že brat jeho starej mamy Johann Steinmassler (1815 – 1864) bol tanečným majstrom, ktorý sa neskôr presťahoval do Viedne. V spojitosti s Labanovým výtvarným nadaním možno spomenúť aj sochára Stephana Adama Steinmasslera (1721 – 1779). Jeho majstrom bol Ludwig Gode, jeden z najschopnejších žiakov najväčšieho rakúskeho barokového sochára Georga Raphaela Donnera. So Steinmasslerovými plastikami sa môžeme stretnúť v bratislavských kostoloch jezuitov a trinitárov. Po tomto predkovi mohol Laban zdediť trojdimenzionálnu predstavivosť, charakteristickú pre sochárov, a priestorové cítenie, nevyhnutné pri pohybovej analýze. Tieto vlastnosti mu pomáhali aj pri premýšľaní a tvorbe kinetografického systému – Labanotation, zakladajúceho sa na trojjednote priestoru, času a energie.