Pamätná tabuľa Wolfganga Amadea Mozarta

Na fasáde barokového Pálffyho paláca odhalili v roku 1959 pamätnú tabuľu (i výtvarníci Ervín Staník a Ivan Strelko), ktorá informuje o bratislavskom pobyte vtedy ešte len šesťročného Wolfganga Amadea Mozarta v roku 1762. Aj keď nie je veľmi pravdepodobné, že koncertoval práve v tomto paláci, návšteva malého hudobného génia bola pre Bratislavu veľkou udalosťou. Do Bratislavy pricestoval aj s otcom Leopoldom a sestrou Nannerl z Viedne po tom, ako prekonal šarlach a tamojšie šľachtické paláce ostali pre nich zavreté. Uhorskej šľachte choroba nevadila a situáciu využila, aby pozvala Mozartovcov do Bratislavy. Rodina sem dorazila 11. decembra s úmyslom „dosiahnuť profit“, t. j. koncertovať a zarobiť. Pobyt v Bratislave sa im nakoniec o niekoľko dní predĺžil, pretože Leopolda Mozarta zasiahli nebývalé bolesti zubov, čo spomína aj v liste svojmu priateľovi: „Cez noc mi opuchla celá tvár a ďalší deň som naskutku vyzeral ako trúbiaci anjel; až tak, že poručík Winckler, brat dvorného trubača, ktorý nás navštívil, ma pri vstupe do izby nespoznal a myslel si, že zablúdil.“

Z Bratislavy sa vybrali do Rakúska až na Vianoce, a to okľukou cez zamrznutú Moravu, pretože pre tuhú zimu bol jediný blízky most cez Dunaj mimo prevádzky. Namiesto šiestich hodín precestovali Mozartovci pol dňa, a to po vozovke plnej výmoľov. Našťastie si v Bratislave obstarali kvalitný koč, inak by „priniesli domov o niekoľko rebier menej“. O tom, že napriek nízkemu veku mal aj sám W. A. Mozart svoj bratislavský pobyt v pamäti, svedčí málo známy list sestre Nannerl, v ktorom uvádza: „Mám tiež plno odkazov od pána Greibicha, ktorého sme najskôr spoznali v Bratislave...“