Pamätná tabuľa Antona Rubinštejna

Na rokokovom paláci Leopolda Kutscherfelda z roku 1762 odhalili v roku 1959 pamätnú tabuľu (autori výtvarníci Ján Rybárik, Ervín Staník, Ivan Strelko) hudobnému skladateľovi Antonovi Rubinštejnovi, zakladateľovi petrohradského konzervatória, ktorý sa preslávil o. i. operami Démon či Nero. Tabuľa informuje, že v roku 1847 osemnásťročný Rubinštejn istý čas žil a pracoval v Bratislave. Tento pobyt mal pre neho formujúci charakter, pretože v tej dobe prežíval umeleckú i existenčnú krízu. Vo Viedni, kde býval, oňho v najvyšších umeleckých kruhoch neprejavovali záujem, do Ruska sa vrátiť nemohol (ruské kruhy kopírovali viedenské trendy), a tak bol na mizine. Váhal, či neemigrovať za more do Spojených štátov a nezačať nový život.

Vtedy prišlo pozvanie grófky Esterházyovej, aby nejaký čas strávil v jej bratislavskom paláci. Tu niekoľko mesiacov býval, komponoval, dával súkromné hodiny klavíra a – čo je podstatné – aj verejne koncertoval, a to s takým úspechom, že ho to povzbudilo ostať v Európe. Napokon sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších hudobníkov 19. storočia. Do Bratislavy sa vrátil ešte dvakrát, pričom výťažok z koncertu v roku 1885 venoval v prospech vyhotovenia Hummelovho pomníka. V liste svojej matke sa vtedy zdôveril, že nebyť jeho niekdajšieho pobytu v Bratislave, bol by sa celý jeho život vyvíjal ináč. Tak sám veľký umelec prisúdil epizóde zachytenej na pamätnej tabuli punc dôležitosti.