Cintorín pri Kozej bráne

Sektor 1

Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) – hudobný skladateľ, autor prvej slovenskej opery, resp. opery v slovenskom jazyku Kováč Wieland, uvedenej v roku 1926 v Slovenskom národnom divadle. Do Bratislavy sa presťahoval v roku 1928, býval na Mýtnej 28, neskôr na Partizánskej ulici 35. Na Šulekovej ulici má od roku 1967 pomník.

Ján Klimo (1921 – 2001) – herec, divadelný režisér, režisér (1953 – 1967) a umelecký šéf činohry Novej scény (1953 – 1960). Pôvodne člen činohry Štátneho divadla v Košiciach, kde stvárňoval najmä charakterové a komediálne postavy. Réžiami na Novej scéne sa usiloval o nový typ detského a mládežníckeho divadla a súčasne zaviedol uvádzanie hier zo svetovej i domácej klasiky, pričom vrcholom bolo naštudovanie Goldoniho komédie Klebetnice (1963).

Sektor 2

Miloš Pietor (1933 – 1991) – divadelný a filmový režisér. Pôsobil ako režisér v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, v martinskom Divadle Slovenského národného povstania, v činohre Novej scény aj činohre Slovenského národného divadla a krátko aj ako riaditeľ SND (1990 – 1991). Okrem toho bol aj pedagógom Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Patrí k najvýraznejším postavám slovenskej divadelnej kultúry, ktorú počas svojho pôsobenia tri desaťročia spoluformoval. Orientoval sa na slovenskú, ruskú a anglickú drámu, režíroval napríklad diela (Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, Maxima Gorkého, Antona Pavloviča Čechova, Williama Shakespeara a Jozefa Gregora Tajovského).

Sektor 7

Zdena Gruberová (vyd. Tomascheková) (1933 – 2017) – herečka, členka činohry Slovenského národného divadla (1954 – 1998), patrí ku generácii umelcov, ktorí tvorili tzv. Zlatý vek činohry SND. Spočiatku zaujala rozporuplnými postavami dievčat, neskôr vynikla ako intelektuálna herečka so zmyslom pre tragické i komické rysy postáv (napríklad Ofélia v Hamletovi, Stella v Električke zvanej Túžba).

Ivan Stodola (1888 – 1977) – lekár, dramatik, národný umelec, jeden z najvýznamnejších a najproduktívnejších slovenských dramatikov, predstaviteľ modernej slovenskej drámy i slovenského preventívneho lekárstva. Písal komédie i satiry (Náš pán minister, Čaj u pána senátora a i.), vynikol spoločensko-psychologickými hrami, v ktorých sa zameral na život slovenských ľudových vrstiev (Bačova žena) a spracoval niektoré historické situácie slovenských dejín (Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť). Jeho hry sú súčasťou základného kánonu slovenskej dramatiky.

Sektor 12

Miloš Ruppeldt najst. (1881 – 1943) – hudobný skladateľ, dirigent, organizátor hudobného života, spoluzakladateľ a pedagóg Hudobnej školy pre Slovensko (1919 – 1936, člen výboru Družstva Slovenského národného divadla, autor prvého prekladu libreta opery Kováč Wieland Jána Levoslava Bellu (1926) a prekladu libreta prvej po slovensky spievanej opery Kaukliar u Matky Božej (1924), prekladal i divadelné hry. Zakladateľ a dirigent Speváckeho zboru slovenských učiteľov (1921 – 1943), prvý šéf hudobného vysielania Slovenského rozhlasu. V Bratislave býval na Grösslingovej 59 – 63. Otec Tatjany Ruppeldtovej.

Tatjana Ruppeldtová (1921 – 2006) – novinárka, prekladateľka, pracovala na rôznych pozíciách (ministerstvo zahraničného obchodu, Československý rozhlas a i.), od 50. rokov sa venovala prekladaniu dramatických diel z angličtiny (Aldous Huxley, John Boyton Priestley, Agatha Christie, Arthur Miller, George Bernard Shaw a i.). Dcéra Miloša Ruppeldta najst.