Rektorát Vysokej školy múzických umení

Vysoká škola múzických umení v Bratislave bola zriadená zákonom č. 88 Slovenskej národnej rady zo dňa 9. júna 1949 ako najvyššia inštitúcia dramatického a hudobného školstva na Slovensku. Dovtedy bolo najvyššou inštitúciou konzervatórium, ktoré ale ako stredná odborná umelecká škola iba sčasti pokrývalo potreby divadiel, keďže nepripravovalo všetky profesie podieľajúce sa na vzniku inscenácie. Vznikom VŠMU sa preto vytvoril predpoklad komplexného výchovno-vzdelávacieho procesu. Škola mala mať pôvodne štyri študijné odbory – hudobný, dramatický, tanečný a filmový. Otvorené boli iba prvé dva, ktoré sa v roku 1953 transformovali na Hudobnú fakultu a Divadelnú fakultu VŠMU. (V súčasnosti sa VŠMU člení na tri fakulty: Hudobnú a tanečnú – Zochova ulica č. 1, Filmovú a televíznu – Svoradova ulica č. 2, a Divadelnú – Svoradova ulica č. 4.) Škola od začiatku bojovala s nedostatkom priestorov, ktoré boli rozptýlené po celej Bratislave.

Medzi najvýznamnejšie lokality patrilo Divadelné štúdio VŠMU v Malej sále Reduty na Palackého ulici č. 2 (dnes Malá sála Slovenskej filharmónie), kde sa konali činoherné i operné predstavenia či promócie a dekanáty oboch fakúlt sídliace na Štúrovej ulici č. 9, kde bola neskôr aj Malá koncertná sieň. Až v 70. rokoch Divadelná fakulta VŠMU získala gotickú budovu bývalej Academie Istropolitany na Ventúrskej ulici, odkiaľ sa neskôr presťahovala do novostavby na Svoradovej ulici a v objekte tak ostal iba rektorát školy. Hudobná fakulta od roku 1986 sídli na Zochovej ulici č. 1, v budove bývalej Štátnej reálnej školy.

Medzi zakladateľské osobnosti VŠMU patria špičky slovenského umenia, napríklad herci Ján Borodáč, Viliam Záborský, Ondrej Jariabek, Jozef Budský, Ctibor Filčík, Martin Gregor či Andrej Bagar, scénograf Ladislav Vychodil, hudobní skladatelia Alexander Moyzes a Ján Cikker, klavirista Frico Kafenda a i., ktorí pedagogicky položili základy, aby školu mohli absolvovať napríklad herci Dušan Blaškovič, Štefan Kvietik, Zita Furková, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Dušan Jamrich či Jozef Vajda, operní speváci Lucia Poppová, Magdaléna Hajóssyová, Magdaléna Kožená, Peter Mikuláš, Miroslav Dvorský či Štefan Kocán, režiséri Pavol Haspra, Vladimír Strnisko, Martin Šulík, Peter Bebjak, spisovatelia Silvester Lavrík a Kamil Peteraj, choreografi Štefan Nosáľ a Ján Ďurovčík, teatrológ Miloš Mistrík či scénograf Aleš Votava.