Budova prvého kamenného divadla

Na mieste dnešnej historickej budovy Štátneho divadla Košice stál od roku 1789 komplex dvoch budov – divadla a kaviarne spolu s tanečnou sálou. Snahy o postavenie nového kamenného divadla trvali v podstate celé 18. storočie. Na mieste budúceho divadla najskôr stála kaviareň, prebudovaná z bývalej radnice, a chátrajúce obchodíky. Keďže v tom období vznikalo v meste niekoľko ďalších veľkolepých budov (kráľovská komora, nová radnica, budúci župný dom a iné), bolo potrebné aj túto centrálnu časť architektonicky skultúrniť. Je historickou pravdou, že prioritu mala severná časť, v ktorej sa mali nachádzať reprezentačné priestory (reduta s chórom), fajčiareň, tzv. nápojovňa, a na prízemí kaviarne a obchody. Tú začali stavať ako prvú. Napokon zvíťazila myšlienka, aby bola budova južným smerom prepojená s divadlom prevádzkovým traktom, v ktorom sa neskôr nachádzali obchody aj prevádzkové zázemie divadla (napríklad byt riaditeľa). Keďže mesto nemalo dostatok peňazí na výstavbu celého komplexu, budúce príjmy z prenájmov v spoločensko-obchodnom trakte mali zabezpečiť aj financie na potreby divadla. Tak v roku 1789 vznikol nový kultúrno-spoločenský komplex, ktorý nasledujúcich vyše sto rokov dominoval centru a celému mestu.

Divadlo bolo postavené veľkoryso, pre vyše 900 divákov, čo spôsobovalo hneď od začiatku nemalé problémy súkromným divadelným spoločnostiam. Mnohé z nich skrachovali alebo opustili Košice tesne pred krachom. Košický staviteľ Štefan Brocký vypracoval plány, ktoré dopracoval kráľovský architekt Johann Joseph Talherr. Dispozícia divadelného priestoru bola západovýchodná (v dnešnej budove severojužná). Vstup do divadla a hľadiska bol zo západnej strany, vedľa javiska bol priestor pre orchester, jeho členovia vchádzali do budovy osobitným vchodom. Na prízemí bolo štrnásť radov sedadiel, na prvom poschodí devätnásť lóží a nad nimi galéria. Opona a fresky boli dielom Erazma Schrötta, jeho maľby (fresky) možno vidieť v blízkej radnici (Hlavná č. 59), postavenej v roku 1780.