Poddivadlo

Poddivadlo predstavovalo výsledok prvých snáh mladých hercov Krajového divadla Nitra o vytvorenie štúdiového priestoru.

7. pešieho pluku 1
Zobraziť na mape

Poddivadlo predstavovalo výsledok prvých snáh mladých hercov Krajového divadla Nitra o vytvorenie štúdiového priestoru. Pokúšali sa tak a vymaniť z dramaturgie oficiálnej divadelnej scény a ponúknuť spoločnú generačnú výpoveď. Poddivadlo tvorila jedna miestnosť – bývalá kotolňa v pivničných priestoroch Krajového divadla Nitra. Bol to komorný priestor, kam sa zmestilo okolo pätnásť divákov, ktorí sedeli na starých sudoch a debničkách. (V súčasnosti sa na tomto mieste nachádza sklad.) 

Poddivadlo pôsobilo ako organizácia Socialistického zväzu mládeže pri Krajovom divadle Nitra a uviedlo dve premiéry V húštine (1973) a Sir Halewyn (1974). Výpravu aj réžiu realizoval celý kolektív. Herci sami zastávali aj všetky ostatné funkcie – ako rekvizitár, šepkár, zvukár či osvetľovač. 

Teatrológ a divadelný historik Vladimír Štefko v knihe Divadelná Nitra o Poddivadle napísal: „Vznik Poddivadla bol príkladom nového ruchu a nových iniciatív v súbore divadla. Okolo ambiciózneho Jozefa Bednárika sa zgrupovala skupina mladých (M. Slovák, E. Matejková, D. Kaprálik, A. Gáborová, D. Kárová, neskôr aj V. Bartoň, N. Kuželová, J. Šimonovič, Ľ. Obuchová, A. Živčic, Z. Jezerská, E. Kuželová, J. Greššo, E. Žilineková), ktorá nebola spokojná s úrovňou umeleckých výsledkov, ale najmä s postupmi na scéne KDN. Všetky inscenácie sa zrodili vo voľnom čase, bez nároku na odmenu a úľavy zo skúšobných či zájazdových povinností. Sympatické bolo najmä spojenie s tými staršími, a vôbec nebolo dôležité, že zaslúžilý člen divadla pomáhal svojim mladým kolegom ako osvetľovač, technik či zvukár... Vznikla tu nová iniciatíva, nová vlna, ktorá chcela vedome vstúpiť do dialógu s tvorbou na hlavnom javisku KDN... Žiaľ, v polovici sedemdesiatych rokov nebolo pre takúto iniciatívu porozumenia na nadriadených orgánoch. Tam zavládli rozpaky číro administratívneho charakteru... Kto to bude riadiť, usmerňovať, kto ponesie zodpovednosť za prípadné omyly? Z týchto dôvodov sa činnosť Poddivadla skončila.“ 

Aj keď Vladimír Štefko vysvetľuje v publikácii Divadelná Nitra dôvody zatvorenia Poddivadla ako skôr  technicko-bezpečnostné obavy, tak pamätníci to skôr zdôvodňujú tým, že zodpovedné orgány sa jednoducho obávali, že nad aktivitami Poddivadla nemá nikto oficiálny dohľad a kontrolu. Nadviazať na túto činnosť sa podarilo až v roku 1976, keď divadelníci získali na svoju činnosť priestory v budove vtedajšieho Nitrianskeho vlastivedného múzea pod Nitrianskym hradom (budova dnešného Veľkého seminára v Nitre) a Poddivadlo sa premenovalo na Divadlo pod hradom.