Evanjelické kolégium

Sídlo významnej školy Horného Uhorska, zriadenej v roku 1667 (dnešnú podobu získala budova po niekoľkých prestavbách). Na škole sa ako súčasť výchovy od jej začiatkov kontinuálne rozvíjalo divadlo. Striedali sa tu protestantské a jezuitské školské hry (podľa toho, komu budova práve patrila).

Didaktická funkcia týchto predstavení bola zrejmá, pretože išlo o typický znak barokového školského divadelníctva. Predstavenia boli pripravované pri rôznych slávnostných príležitostiach (otvorenie či záver školského roku, významné návštevy a podobne) alebo ako záverečná skúška žiakov. Pri jednej takejto skúške, resp. predstavení vystupovalo viac ako 250 žiakov. Medzi inými to bol Imrich Tököly, budúci vodca protihabsburského povstania (bolo to v hre Eliáša Ladivera Udatný Papinianus, 1669). K významným evanjelickým profesorom patrili aj dramatici a spisovatelia, napríklad spomínaný Ladiver, žiak Jána Amosa Komenského, Izák Caban (napríklad hry napísané ešte pre potreby miestneho lýcea pred otvorením kolégia v roku 1667: Prešovské lýceum zdramatizované, 1661; Víťazoslávna zástava obetovaná každoročne víťaznej prešovskej Minerve, 1665) a Ján Schwarz (napr. Helena prinavrátená Menelaovi, 1685).

Aj jezuiti skoro celé 18. storočie rozvíjali na škole divadelné umenie ako súčasť výchovy. Až do úradného zákazu školskej hry v Uhorsku (1794) odohrali 120 predstavení. Evanjelické kolégium v Prešove reprezentuje významné miesto v dejinách slovenského barokového školského divadla. V 19. storočí máme už len pár záznamov o školských predstaveniach, napríklad v roku 1818 odohrali študenti dve hry (Alexander Veľký a Sťažnosti rozličných stavov). V nasledujúcich rokoch sa školské predstavenia zjavujú už len sporadicky.