Jonáš Záborský

Jonáš Záborský (1812 – 1876), dramatik a prozaik, výrazná osobnosť slovenského kultúrneho a literárneho života 19. storočia, pochádzal zo starej turčianskej zemianskej rodiny. Bol evanjelickým kňazom, neskôr konvertoval na katolícku vieru. Študoval a pôsobil na rôznych miestach na východnom Slovensku (Kežmarok, Prešov, Pozdišovce, Rankovce, Košice), až napokon spojil svoje najdlhšie kňazské a životné obdobie so Župčanmi, dedinkou neďaleko Prešova.

Práve tam napísal v krátkom čase (1858 – 1863) všetky svoje divadelné hry. Vo svojich dielach (nielen dramatických) sa zameriaval na rozporuplné obdobia slovenských, uhorských a slovanských dejín. Záborský bol nekompromisným kritikom, satirikom, ktorý využíval paródiu a absurdné postupy pri odhaľovaní nešvárov súdobej spoločnosti. Napísal 34 divadelných hier, najmä smutnohry a historické drámy, ktoré spájal do veľkých dramatických cyklov, ale aj veselohry a frašky. Azda najznámejšou a v ochotníckych a profesionálnych divadlách najhrávanejšou hrou je Najdúch. Bola to prvá Záborského hra, ktorá sa v roku 1935 dostala na profesionálne javisko (Slovenské národné divadlo, réžia Janko Borodáč).

Záborský sa dostal do sporu s Ľudovítom Štúrom. Odmietal podobu Štúrom kodifikovanej slovenčiny a neprijal ani jeho predstavy o zapojení sa slovenského národa do revolúcie v rokoch 1848 – 1849. Záborský sa v podstate dostával do permanentných sporov so všetkými relevantnými predstaviteľmi národného života, aj preto bol označovaný ako „národný hriešnik“.

Zomrel opustený a zabudnutý na župčianskej fare, je pochovaný pri miestnom rímskokatolíckom kostole.

V Prešove pôsobil v 40. rokoch minulého storočia divadelný ochotnícky súbor Záborský a profesionálna scéna v meste nesie od roku 1954 názov Divadlo Jonáša Záborského.