Radvaň / Radvanský jarmok

Radvanský jarmok bol jedným z miest, kde sa hrávalo ľudové bábkové divadlo. Dnes známe pod názvom tradičné bábkové divadlo. Jarmok sa konal vždy na výročný sviatok, keď má v kalendári meno Mária, teda v septembri. Súvisel s obcou Radvaň, ktorá ešte začiatkom 20. storočia existovala ako samostatná dedina (dnes je súčasťou Banskej Bystrice).

Radvanský jarmok sa datuje od roku 1655. Zúčastňovali sa na ňom aj tradiční ľudoví bábkari rôznych kočovných skupín. (Prvé zmienky o účinkovaní kočovných bábkarov pochádzajú z roku 1770 – rakúsky bábkar Matthias Unger hrával na strednom Slovensku a v Banskej Bystrici, Pavol Kuzmány spomína českého bábkara Koutského z Moravy, ktorý v rokoch 1830 – 1840 hral v Banskej Bystrici a v Radvani.)

Svedectvo o tom, že takíto komedianti vystupovali na Radvanskom jarmoku, podáva Gustáv K. Zechenter Laskomerský, keď píše: „... Aha, tamto veľká koliba z dosák zbitá. Nad vchodom strašné obrazy, diví ľudia jedia jeden druhého... krásna potvora po pás panenka, od pása dolu obyčajná podustva s chladidlom, to jest fecherom v rukách... Počul som na dejište vystupujúce osoby: Meluzínu, doktora Fausta, certa, Pika a pekelného premierministra Mefista, veselého Pimprlíka atď. Už len, keď tento posledný rozprával, to sme sa krčili od smiechu, chlapi mu bohovali zle nedobre, ženy vrešťali... podajedny museli na chvíľočku von utekať... Či to nie je dosť za šesť grajciarov?“

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia zvykol hrať na Radvanskom jarmoku bábkar Ján Stražan. Vraj rád hrával v Banskej Bystrici a odchádzal zimovať do neďalekej Radvane. O jeho hraní v Tajove a v Banskej Bystrici vydal v roku 1928 svedectvo aj Jozef Gregor Tajovský vo svojom článku Desať rokov lútkarstva na Slovensku.

Od roku 1919 hrával pravidelne ľudové bábkové divadlo jeden z pokračovateľov Jána Stražana v rodine Anderlovcov, a to Michal Václav Anderle so ženou Evou. Hrávali na Striebornom námestí, repertoár pre deti i pre dospelých. Ich remeslo a živobytie potom na seba prevzal syn Bohuslav Anderle.

Práve v Radvani na Námestí Ľudovíta Štúra v panelákovom dome prežil väčšiu časť svojho života v druhej polovici 20. storočia potomok spomínaného rodu tradičných kočovných bábkarov Anton Anderle. V roku 1972 nadviazal na rodinnú tradíciu a začal najprv sporadicky a neskôr po revolúcii 1989 pravidelne hrať tradičné bábkové divadlo.