Reštaurácia Národný dom

Banská Bystrica mala a má svoje legendárne pohostinstvá a kaviarne, kde sa stretávali umelci a umelkyne. Krčmy a pohostinstvá boli generačne vymedzené. Každá generácia mala svoje obľúbené miesto. Podľa vyjadrenia spisovateľa Pavla Hrúza Krčma môjho života – jeho generační druhovia mali svoje bohémske miesto. Bol ním Národný dom. Podľa Hrúza práve tam prečkali hrôzy v roku 1968. Spomienky dramatika a básnika Jozefa Mokoša, takisto pod názvom Krčma môjho života, upozorňujú na celkom odlišné miesto. Ide o pohostinstvo Smažienka/Smaženka. Jozef Mokoš na toto pohostinstvo spomína: „... Bola to krutá doba: nemali sme UM, a tak sme pili RUM. V bystrických krčmách, kým ešte hromadne nekonvertovali na americké puby, som sa stretával s básnikom Mikulášom Kováčom. Najčastejšie to bolo v Smažienke, v ktorej abstinenti pili pivo s výčitkami a alkoholici s borovičkou. Skrátka do Smažienky chodil bystrický lumenproletariát a ja s Mikulášom Kováčom. Občas do tejto krčmy nazrel spisovateľ Ladislav Ballek, ale keď nás v hustom glóbuskovom dyme nenahmatal, odišiel...“ Smažienka/Smaženka, ktorá kedysi sídlila na Hornej ulici č. 14, už neexistuje. Banskobystrický novinár Pavol Kubiš, priateľ básnika Mikuláša Kováča a dramatika Jozefa Mokoša, označuje iné miesto ako centrum ich výnimočných debát. Bolo ním pohostinstvo Astra, dnes známe ako Žiletka, ktoré stále sídli na Internátnej ulici č. 24.

Z dochovaných materiálov vyplýva, že predovšetkým tri priestory v Banskej Bystrici boli dlhodobo, bez ohľadu na politický systém v Československu, známe ako krčmy a miesta umelcov (nielen divadelníkov), a to naprieč generáciami. Išlo o spomínanú reštauráciu Národný dom (Národná 11), už neexistujúcu Šestku (Námestie SNP 6/6) a Kolkáreň, ktorá stála na Huštáku a ktorá dnes neexistuje. Práve na ňu spomína Pavol Hrúz vo svojej knihe Memoáre medeného mestaslovami: „... československí spisovatelia sa tu zišli počas osláv prvého výročia Povstania... spisovateľskej delegácii pripadla Kolkáreň... Hojne sa tu pilo a veselilo. Napokon Ján Drda (český dramatik, pozn. autorky) pomaľoval kolky tvárami protektorátnej vlády a kolky padali pod spŕškou gúľ, ale aj všetkého, čo bolo po ruke: krígľov, fliaš a popolníkov...“ K tzv. bohémskym priestorom patrila aj Hungária, stojaca na rohu Hornej ulice (dnes sídlo Komunálnej poisťovne).

V Banskej Bystrici bola ešte jedna utiahnutá krčma, o ktorej sa nikde nepíše. Volala sa krčma Na Rázcestí alebo ľudovo povedané Rozkrok a nachádzala sa na Kollárovej ulici. Bola svedkom vášnivých diskusií o divadle, o režime tej generácie hercov a tvorcov, ktorí prišli do Krajského bábkového divadla koncom 80. rokov (divadlo sa ešte nenazývalo na Rázcestí). Navštevovali ju Marián Pecko, Michal Ďuriš, Pavol Hadač, Štefan Píšša, Ján Haruštiak, Jozef Šamaj a všetci členovia javiskovej techniky KBD, ako aj mnohí iní. Krčma už neexistuje a dnes je tam obchod s elektrickým materiálom.