Amfiteáter

Amfiteáter patril od roku 1961 pod správu Parku kultúry a oddychu, ale jeho otvorenie a samotná myšlienka na vybudovanie siaha do začiatku 50. rokov 20. storočia. Inšpiráciou na jeho vytvorenie, aspoň tak to uvádzajú jeho tvorcovia, bolo prírodné divadlo v starovekom Grécku, ktoré sa budovalo v blízkosti malých miest. Antické divadlá inšpirovali tvorcov projektu, avšak nepomýlime sa, ak uvedieme, že to bola predovšetkým politická objednávka a súvisela s požiadavkou „masovej kultúry“, so zámerom rozšíriť spektrum masovej zábavy.

Bystrické „prírodné“ divadlo bolo od počiatku venované filmu a filmovému festivalu pracujúcich. V niektorých záznamoch je spomínané aj ako prírodné kino. Politický kontext si nemožno odmyslieť, keďže financovanie takéhoto veľkolepého, s istým nadsadením, megalomanského projektu bolo treba podporiť aj financiami, a to bez súhlasu straníckych orgánov nebolo možné. (I keď sa rátalo s lacnou dobrovoľníckou prácou, čo bolo typické pre 50. roky na Slovensku.) Prvé uznesenia o vybudovaní amfiteátra siahajú do roku 1951 a po veľkom budovateľskom vypätí v roku 1955 začal svoju činnosť.

Pôvodne bolo jeho hľadisko plánované pre šesťtisíc divákov. Neskôr sa párkrát rozširovalo až na kapacitu desaťtisíc, niektoré údaje hovoria až o počte štrnásťtisíc sedadiel. Na podujatiach (podľa dochovaných spomienok) však bývala návštevnosť vyššia, niekedy temer dvadsaťtisíc divákov. Amfiteáter slúžil filmu, no koncom 50. rokov a neskôr počas celej existencie jeho prevádzky k tejto kultúrnej službe pribudli aj koncerty, operné, divadelné a tanečné inscenácie veľkých súborov, napríklad sovietsky armádny zbor Alexandrovci (1956), 400-členný súbor Národného divadla v Prahe uviedol operu Predaná nevesta (1959), legendárnym sa v spomienkach stalo uvedenie muzikálu Slovenského národného divadla Na skle maľované v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským (1977), počas ktorého vraj nadšení diváci a diváčky sedeli na okolitých stromoch. Svoje opery tu prezentovala aj Štátna opera a nielen filmových, ale i hudobných lahôdok tu bolo tiež dosť (napríklad koncert Johnnyho Hallydaya, Blossom Toes, v rokoch 1966, 1969.) 

Amfiteáter bol postavený pod kopcom a do kopca Graniar, od roku 2004 nesie meno slovenského herca a filmára Paľa Bielika. V súčasnosti čaká na svoje oživenie.