Robotnícky dom

Robotnícky dom na Robotníckej ulici si postavili zo svojich zbierok robotníci v rokoch 1923 – 1925. Stavali ho s úmyslom vybudovať jednak kultúrny stánok a jednak priestor na stretávanie sa. Tieto zámery neboli iné ako pri redutách alebo národných domoch, akurát súviseli s predstavami robotníckej vrstvy (neskôr triedy).

Otvorenie Robotníckeho domu v roku 1925 bolo veľkým mestským, robotníckym i kultúrnym sviatkom. Konal sa manifestačný tábor ľudu, sprievod mestom, akadémie cvičencov a cvičeniek FRTJ (Federatívnej telovýchovnej jednoty), ako aj divadelné predstavenie. V nasledujúcich rokoch objekt fungoval ako sídlo krajského sekretariátu KSČ. Konali sa tu verejné zhromaždenia, školenia, schôdze, sídlili tu Zväz proletárskych žien, robotnícke spolky a organizácie, odbory, mládež. Od vzniku PKO patril Robotnícky dom pod jeho správu. 

Ďalšia nevyhnutná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1971. Objekt sa vtedy zmenil a slúžil ako viacúčelový priestor na spoločenské a kultúrne aktivity. Generácia dnešných banskobystrických seniorov si pamätá čulý kultúrny ruch v sále tohto historického objektu – divadelné predstavenia, koncerty a festivaly vážnej hudby, detské hudobné divadlo, tanečné zábavy a plesy, konferencie, školenia a pod.

Koncom 80. rokov 20. storočia Robotnícky dom zostarol a bolo potrebné investovať do jeho ďalšej rekonštrukcie. Na tú sa dlho čakalo. Uskutočnila sa až v roku 2015 vo veľmi krátkom čase a s podporou európskych fondov. Po obnove začal slúžiť kultúrnym účelom a sporadicky sa využíva na produkcie divadiel rôzneho žánru. Pýši sa štyrmi drevenými veľkoplošnými intarziami od umeleckého stolára B. Breznického (výjavy z baníckeho povstania zo 16. storočia). Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou.