Štátna opera

Od roku 1959 sa divadelná budova Národného domu stala materskou scénou Štátnej opery. Jej vznik a umiestnenie v danej budove súvisí s návrhom slovenskej Divadelnej a dramaturgickej rady z roku 1949 o plánovanom zriadení spevoherného divadla v Banskej Bystrici. Dňa 3. marca 1949 vzniklo Stredoslovenské divadlo so sídlom vo Zvolene a jeho činoherný súbor, ktorý pôsobil aj v Banskej Bystrici, mal byť rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici. Rozhodnutím Krajského národného výboru zo dňa 1. apríla 1959 sa spevoherný súbor profesionálne konštituoval pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského so sídlom v Banskej Bystrici ako druhá scéna Činohry DJGT vo Zvolene. Jej pôvodný charakter mal byť zájazdový. Spevohra mala pôsobiť pre oblasť stredného Slovenska. Nový štatút vydaný ministerstvom kultúry 15. marca 1972 podporil dramaturgickú orientáciu spevohry na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Zároveň určil za sídlo DJGT Banskú Bystricu s vedľajšou scénou vo Zvolene, rozšíril oblasť zájazdového pôsobenia na celé Slovensko a znížil počet zájazdových predstavení o jednu tretinu.

Prvým otváracím titulom divadla bola operná dráma českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera Eva (23. 1. 1960). Dramaturgické smerovanie opery sa uberalo k inscenovaniu významných operných titulov. Ťažisko počiatočného repertoáru tvorili najmä diela romantickej opernej tvorby (Faust a Margaréta, Rusalka, Maškarný ples, Trubadúr, Don Carlos, La Traviata a i.). Významným počinom bolo uvedenie premiéry opery Eugena Suchoňa Krútňava (22. 6. 1963).

Od roku 1993 sa operná zložka Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici osamostatnila od činohernej zložky vo Zvolene a dostala samostatný štatút s názvom Štátna opera. V priestore Národného domu pôsobí dodnes.