Klobušického palác

Dnešná budova nazvaná podľa majiteľov, ktorí tento priestor obývali v časoch, keď bola palácovým komplexom (ten spolu so záhradou totiž siahal až k mestským hradbám). Jedným z nich bol Ondrej Klobušický – hlavný správca rákocziovských majetkov v Hornom Uhorsku. Práve uňho v roku 1650 nocoval Ján Amos Komenský na ceste do Blatného Potoka, kde bol pozvaný vyučovať na miestnej škole. S Klobušickým strávil niekoľko dní. Bolo to v dome, ktorý stál na mieste dnešnej budovy, keďže samotný palác bol dokončený až v roku 1781.

Na začiatku 19. storočia bola v budove zriadená malá divadelná sála, v ktorej hrávali nemeckí ochotníci pod vedením mestského lekára Samuela Kriegera. V 60. rokoch 20. storočia tu sídlil internát a niektoré katedry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (dnes Prešovská univerzita v Prešove), kde začínalo Divadielko poézie, neskôr transformované na Študentské divadlo pri FF UPJŠ (dnes Študentské divadlo pri FF PU), ktoré dlhé desaťročia viedol dramatik, dramaturg a pedagóg Karol Horák. V priestoroch adaptovaných na divadelnú sálu zaznamenal súbor svoje najväčšie úspechy a pôsobil tu až do roku 1986, keď sa fakulta presťahovala do priestorov nového vysokoškolského komplexu na Gottwaldovej ulici (dnes Ulica 17. novembra). V súčasnej budove paláca vznikli najslávnejšie inscenácie súboru (Živý nábytok, Blšinec alebo Tip – top biotop, Džura) a divadlo, tzv. „Dvadsaťdvojka“. Tá sa stala epicentrom intelektuálneho a kultúrneho života prešovskej vysokoškolskej mládeže a pokrokových pedagógov.