Bydlisko Jána Ladislava Kalinu (Ladislava Schwarza)

Ján Ladislav Kalina (rodený Ladislav Schwarz, 23. 2. 1913 Košice – 3. 1. 1981 Mníchov) bol slovenský spisovateľ,scenárista, divadelník, prekladateľ a humorista. Pochádzal z Prešova, kde aj vyrastal, no keďže v meste v tom čase ešte pôrodnica nebola, v rodnom liste má uvedené mesto Košice.

Bol synom fotografa a odmalička sa zaujímal o kino, cirkus, divadlo, kabaret či operetu. Rodina spočiatku bývala v dome na Táborisku, neskôr, v rokoch 1920 – 1942 na Slovenskej ulici č. 54. Mladý Kalina prvé školské roky strávil v prešovskej neologickej židovskej škole, po nej študoval na neďalekom Šafárikovom československom štátnom reálnom gymnáziu (1931), odkiaľ odišiel študovať právo na Karlovu univerzitu v Prahe (promoval v roku 1937), aj keď sa právom nikdy neživil.

Bol asistentom réžie na Barrandove v Prahe (asistoval pri natáčaní mnohých významných českých filmoch), prispieval do časopisov, spolupracoval s rozhlasom. Počas druhej svetovej vojny ho ako Žida zachránili pred deportáciou pracovníci bratislavského a prešovského rozhlasu (spočiatku udelením výnimky z deportácií, neskôr tým, že ho ukrývali a tiež honorovaním scenárov zábavných programov, ktoré písal pod fiktívnymi pseudonymami). Počas vojny mal teda doklady vystavené na falošné meno – Ján Kalina, ktoré si po vojne ponechal.

Svoju lásku k filmu a humoru dokazoval aj počas druhej svetovej vojny, bol autorom mnohých rozhlasových skečov pod egidou šéfa prešovskej pobočky Antona Prídavku. Neskôr bol vedúcim katedry filmovej a televíznej dramaturgie na Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Preslávila ho nielen televízna a filmová práca, ale aj autorská činnosť pre Tatra revue (v nej spolupracoval s Františkom Rellom, niekdajším riaditeľom prešovského Slovenského divadla). Je autorom kultovej knihy Tisíc a jeden vtip, za ktorú (ale i jeho politické postoje) bol po roku 1968 spolu s manželkou Agnešou Kalinovou proskribovaný a v roku 1978 donútený k nedobrovoľnej emigrácii.

Počas študentských rokov bol spolu so svojím spolužiakom Imrichom Kostelníkom priekopníkom divadelnej avantgardy v Prešove. Na tú používali moderné javiskové postupy (tieňohra, zvukové montáže, skeče, živá jazzová hudba) a prinášali do Prešova kabaretné umenie typu divadla Voskovca a Wericha. Ich predstavenia, ktoré hrávali najprv v telocvični školy, neskôr v redute Čierny orol, mali obrovský úspech u publika a boli v umeleckom protiklade k často naivným ochotníckym predstaveniam miestnych spolkov.