Prvá budova rozhlasu

Po zabratí Košíc Maďarskom v roku 1938, na začiatku druhej svetovej vojny, sa mnoho inštitúcií presídlilo do Prešova, medzi inými aj Slovenský rozhlas (v Košiciach začal svoju činnosť ako pobočka Radiojournalu Československého rozhlasu v roku 1927). Počas druhej svetovej vojny bol popri Bratislave druhým rozhlasovým centrom na Slovensku. Ponúkol tvorivé príležitosti mnohým budúcim hercom, režisérom, spisovateľom a redaktorom, napríklad Antonovi Prídavkovi, Ondrejovi Jariabkovi, Jánovi Bzdúchovi, Vladimírovi Uhlárovi, manželom Andrejovi a Gizele Chmelkovcom a Rudolfovi a Elene Latečkovcom, ale aj prešovskému Židovi, spisovateľovi Ladislavovi Schwarzovi, ktorý pod menom Ján Ladislav Kalina pripravoval krátke rozhlasové pásma, najmä satirického zamerania.

Rozhlas v počiatkoch sídlil v budove Mestského divadla (dnes historická budova Divadla Jonáša Záborského), v priestoroch šatní. Neskôr sa presťahoval do tzv. Szentandrássyovského paláca oproti divadlu, ktorý poskytoval viac priestorov aj pohodlie na rozhlasovú prácu. V budove sa nachádzali byty, v jednom z nich bývala aj redaktorka Agneša Farkašová, ktorá si po rokoch vzala za manžela práve Jána L. Kalinu. Neskôr bola pod menom Agneša Kalinová známou redaktorkou popredných slovenských kultúrnych časopisov (napríklad Kultúrny život) a po vynútenej emigrácii v období tzv. normalizácie bola dlhé roky hlasom vysielania Slobodnej Európy. Napriek totalitnému charakteru vojnovej republiky si vďaka angažovanosti rozhlasového riaditeľa Antona Prídavku prešovský rozhlas zachoval istú mieru nezávislosti a umeleckej tvorivosti.