Jozef Gašparík

Jozef Gašparík (10. 2. 1861 Leštiny, okr. Dolný Kubín – 4. 6. 1931 Martin) bol popredným slovenským kníhkupcom, kníhtlačiarom, spisovateľom a aj divadelníkom. Začal sa učiť za sadzača v tlačiarni V. Horňanského v Budapešti, učenie však musel zo zdravotných dôvodov prerušiť, no neskôr v ňom pokračoval v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku v Martine. Zostal tu pracovať aj po vyučení, no po roku 1888 odišiel do novej tlačiarne Karola Salvu v Ružomberku, ale po čase sa vrátil späť do Martina.

V roku 1895 si založil vlastné kníhkupectvo a papiernictvo a po dvoch rokoch aj tlačiareň. Najmä v prvej štvrtine 20. storočia mala jeho kníhkupecká a vydavateľská práca veľký význam. Vydal okolo 140 titulov lacných kníh a brožúr, z toho dve desiatky vlastných diel, v celkovom náklade vyše štvrť milióna výtlačkov, za čo ho českí národovci nazvali „slovenským Krameriom“.

Bol výborným a obľúbeným veršovníkom, jeho vlastná tvorba mala však prevažne výchovný charakter, bola orientovaná na vzdelávanie mládeže a širokých ľudových vrstiev a jej podstatnú časť tvorili náboženské spisy. Jeho príručka Dĺžeň, mäkčeň a ypsilon sa stala vyhľadávanou pomôckou pri výučbe slovenského pravopisu. Prispieval do Národných novín, Černokňažníka, rôznych kalendárov a ďalších periodík najčastejšie pod pseudonymom Leštinský.

V Martine patril k najaktívnejším členom divadelného súboru Slovenského spevokolu, v ktorom vytvoril vyše 150 postáv. Uplatnil sa nielen vo veselohrách a fraškách, ale aj v tragédiách a bol obľúbeným autorom silvestrovských kupletov. Popritom viedol kroniku Slovenského spevokolu, stal sa podpredsedom a v rokoch 1924 – 1927 predsedom spolku. V roku 1922 ho zvolili za predsedu Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. Zomrel náhle v kostole počas konventu na srdcovú porážku.