Významné miesta

Divadlo v Žiline sa vyvíjalo od rôznych cirkevných obradov – od náboženského divadla k tomu svetskému. Najskôr sa tu hrávalo najmä jezuitské a školské divadlo v latinskom jazyku. Žilina sa v stredoveku nevyhla ani návštevám rôznych kočovných spoločností.

Divadlo v Žiline sa vyvíjalo od rôznych cirkevných obradov – od náboženského divadla k tomu svetskému. Najskôr sa tu hrávalo najmä jezuitské a školské divadlo v latinskom jazyku. Žilina sa v stredoveku nevyhla ani návštevám rôznych kočovných spoločností. Divadlo v slovenskom jazyku nadviazalo najmä na tradície ochotníckeho divadla a prvé ochotnícke predstavenia sa hrávali v matičných rokoch 19. storočia. Prvé bolo zaznamenané predstavenie Samopašník, ktoré sa odohralo 9. januára 1879. V roku 1896 si divadelný krúžok založili aj robotníci chemickej továrne Hungária. Na rôznych večierkoch recitovali básne a hrali scénky. Prvá Československá republika priniesla priaznivé podmienky pre slovenskú kultúru a divadelný život úspešne pokračoval. Krúžok žilinských divadelných ochotníkov 1. marca 1919 odpremiéroval hru Kamenný chodníček a neskôr 10. januára 1920 sa konalo aj predstavenie bratov Mrštíkovcov Maryša.

V Žiline okrem divadelného krúžku FRTJ (Federovaná robotnícka telocvičná jednota) pôsobili aj ďalšie dva. Divadelný krúžok Kollár, ktorého predsedom bol Ján Trpák, riaditeľ dievčenského gymnázia v Žiline, zaraďoval do svojho repertoáru väčšinou operety. V roku 1922 boli schválené stanovy ďalšieho divadelného spolku Hviezdoslav, ktorý sa zameriaval na činoherné predstavenia pôvodných slovenských, ale aj zahraničných dramatikov. Jeho predsedom bol Václav Vávra, riaditeľ reálky.

Amatérski divadelníci združení v rôznych spolkoch hrávali vo viacerých budovách a priestoroch, napríklad aj na Mariánskom námestí, kde žilinské divadelníctvo začali v 17. storočí rozvíjať jezuiti.

Miesta